O kultúre v obci

Tradície

Bohdanovce nad Trnavou boli známe najmä svojou divadelnou tradíciou. Naša obec je známa ľudovými výšivkami a krojmi, ktoré predstavujú špecifický variant západoslovenského ľudového kroja. V súčasnosti udržuje tradície miestny folklórny spevácky súbor Žofia, založený v roku 2000. Repertoár skupiny tvoria ľudové piesne západoslovenského regiónu. Hudobný doprovod zabezpečuje hudobná skupina p. Kovera. Folklórny súbor sa každoročne podieľa na viacerých kultúrno-spoločenských akciách v obci a úspešne nás reprezentuje aj navonok na rozličných vystúpeniach na Slovensku i v zahraničí.

Divadelníctvo

Prvé slovenské predstavenie v Bohdanovciach pripravil s deťmi na fašiangy r. 1876 a 1877 učiteľ Ján Kováčik. Vybral aj úryvok z hry Jakuba Grajchmana: Romanca. Od toho času tu divadelníctvo zapustilo hlboké korene a s väčšími či menšími prestávkami pretrváva dodnes. Okrem školských detí hrávala i mládež a dospelí. Ročne sa nacvičilo 4-5 predstavení. Z divácky najúspešnejších možno spomenúť: Rozmarín, Jairova dcéra, Hrob lásky, Kamenný chodníček, Štedrý večer siroty, Obeť spovedného tajomstva, Vajnárka a iné. Účinkovali v nich: Anna Martišovičová, Jozefína Nováková, Mária Miklošovičová, Anna Krchnáková, Jozef Horváth, Mária Nádaská, Františka Krchnáková, Irena Krchnáková, Terézia Petrašovičová, Jozef Martišovič, Emerencia Horváthova, Štefan Krajčovič, Albína Martišovičová, Vincent Drdúl, Erna Jankechová, Sidónia Šulavíková, František Šulavík, Ignác Krchnák, Štefan Kučera, Alžbeta Lošonská, Štefan Kučera a mnohí ďalší.

Tradícia ochotníckeho divadelníctva pretrvávala i v rokoch II. svetovej vojny a po nej. Treba však spomenúť i recitáciu, zborový spev, čajové večierky s kultúrnym programom a interpretáciu ľudovej piesne. So združením Katolíckej mládeže ich pomáhali organizačne zabezpečovať i miestni kapláni. V päťdesiatych rokoch sa ročne v domácom podaní uskutočnilo asi päť predstavení. Z tých, čo sa podieľali na ich režírovaní, treba spomenúť Petra Kosmála, Václava Gázu, Jozefa Kvetana, Helenu Schmidtovú, Ľudovíta Hadriho. Neskôr k nim pribudli: Jaroslav Hlbocký, Lýdia Tóthová, Jozef Lukáč, Katarína Lukáčová. Okrem žiakov miestnej školy hrávali i členovia ČSM, Červeného kríža, požiarnici, no najviac sa ich odohralo pod záštitou Osvetovej besedy. K najúspešnejším patrili: Keď zem vonia chlebom, Nový život, Statočný valach, Kristína, Bačova žena, Kríž pod lipami, Hrob lásky a ďalšie. No jednako najdlhšie v spomienkach občanov pretrvala hra "Nikdy". Námet čerpala z obdobia SNP a hrali v nej: Jozef Kvetan, Pavol Kurňava, František Trnik, František Bartek, Oľga Krajčovičová a ďalší. Generáciu divadelníkov z tých čias dotvárali: Ignác Krajčovič, Štefan Babirát, Mária Durínová, Mária Vanáková, Mária Poláková a iní. Divadelnícku činnosť do určitej miery narušil nástup kina, neskôr televízie. Po príchode do Bohdanoviec založil Jozef Lukáč literárno-dramatický krúžok a inicioval rozvoj ochotníckej činnosti. Citeľnú ranu uvedeným kultúrnym aktivitám spôsobilo uzavretie sály Jednoty 1. novembra 1965. Obec v tom čase nemala kultúrny dom a priestory školských tried ho nemohli nahradiť. Sedemdesiate roky priali divadelníctvu. Vo februári 1971 žiaci našej školy predviedli hru Detvanček a Hopsasa za réžie Kataríny Lukáčovej. Miestny divadelný krúžok s Jozefom Lukáčom zahral "Bludára". V nasledujúcich rokoch k divácky najúspešnejším hrám patrili: Záveje, Verona, Svadobný závoj, Ženích z Paríža, Silvestrovská noc a iné. Treba poznamenať, že v obci často hosťovali divadelníci z Trnavy a okolitých dedín. O tom, že ochotníčenie u nás prekročilo svoj zenit, svedčí i zápis v obecnej kronike, ako ho uviedla kronikárka Helena Dobšovičová v roku 1982: "Činnosť divadelného krúžku dospelých sa nepodarilo obnoviť". Napriek tomuto faktu treba povedať, že mená ako František Tóth, Vendel Svidraň a desiatky ďalších sú zapísané medzi tými, čo sa zaslúžili o rozvoj regionálnej kultúry.

Po rokoch prechodnej stagnácie sa činnosť ochotníkov prejavila v rokoch 1990-1991, keď podvedením Kataríny Lukáčovej nacvičili Dobrodružstvo pri obžinkoch a Kamenný chodníček. V tomto, takpovediac klasickom repertoári, jednotlivé postavy stvárnili: Jozef Dekan, Janka Kurňavová, Miroslav Vlachovič, Pavol Lenivý, Miroslav Sučák, Pavol Krcho, Helena Kumančíková, František Tóth, Jozef Vadovič, manželia Köveroví, Janka Martinkovičová, Oľga Martišovičová a ďalší.

Bohdanovskí divadelníci napísali v histórii našej obce jednu z najkrajších kapitol. Predchádzajúce riadky sú len útržkovité záznamy, paberky z bohatej žatvy na poli kultúry. Nezoraďujú súvislosti, nezmapovávajú ohromný entuziazmus, nepoddajnosť, zanietenosť, vyžadujúcu celého človeka i koncentráciu síl. Bez tohto krátkeho zastavenia pri našom divadle, ktoré si zaslúži samostatnú štúdiu a spracovanie, by zámer podať plastický obraz obce nebol úplný.