Bohdanovce nad Trnavou
Náboženský život, spočívajúci na základoch učenia rímskokatolíckej cirkvi, zrejme vo farnosti nenarušil ani mohutný reformačný prúd, ktorý započal v druhej polovici 16. storočia. Ľud bol katolíckeho vyznania a takým zostal podnes. Slovo Božie sa kázalo v slovenčine, lebo etnikum bolo, aj je, slovenské.
Bohdanovskú farnosť tvorili filiálky: Šelpice, Podhajčany, Nemčín, Klčovany (od zriadenia Apoštolskej administratívy trnavskej v roku 1924 patria ako filiálka do farnosti Boleráz) a od polovice 17. stor. do roku 1711 sem patrili i Špačince.
O kňazoch, ktorí tu pôsobili v prvopočiatkoch existencie fary, dosiaľ nemáme dostatok spoľahlivých správ. Záznam z roku 1561 hovorí, že fara nebola obsadená. Sprievodným javom doby bol nedostatok duchovných. Stávalo sa, že farnosť nemala určitý čas kňaza, vtedy tu zastupoval niektorý z okolitých farárov. Nižšie sa vám pokúsime predstaviť zoznam pôsobiacich otcov našej farnosti:
Odpoveď na otázku, kedy bola v Bohdanovciach vystavená prvá sakrálna stavba, nepoznáme. Podľa záznamov vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 tu existovala riadna fara. S prihliadnutím na husté osídlenie v období Veľkej Moravy a raného stredoveku treba počiatky stavby kostolíka hľadať v hlbšej minulosti, ako sú údaje decimátorov. Najstaršou stavebnou časťou kostola je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa bola orientovaná v smere východ-
NA ČESŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA OBETOVALI FARNÍCI BOGDÁNOVSKÍ A ŠELPICKÍ R. 1921.
Text na druhom zvone:
DAROVALI NA ČESŤ SVOJICH PATRÓNOV IGNÁC A ALŽBETA MIKLOŠOVIČ V BOGDÁNOVCIÁCH ZA PUSOBENIA FARÁRA MIKULÁŠA KOVÁCH.
Tretí zvon, tzv. umieráčik, nesie tieto slová:
MATHAEVS ORFANDL TYRNAVIAE FVDIT ME IN HONOREM S: MARIAE PRO ECCL. BOGDANOCZIENSI ANNO 1773.
Zvony (z roku 1921) zhotovila firma Maňousek a spol. v Brne. Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom, postaveným v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Podklenbená je pruskou krížovou klenbou. Loď bola zaklenbená v roku 1709. V roku 1894, pri príležitosti dvadsaťpäťročného jubilea kňažstva dekana-
Kaplnku dal postaviť v roku 1835 farár Ján Salava so základinou 20 zlatých, ktoré venoval miestny roľník Pavol Horváth. Pri stavbe sa použil materiál získaný z múru, ktorý sa odstraňoval pri rozširovaní cintorína. Kaplnka postupom času chátrala. Opravená bola v roku 1969. Z miestnych občanov sa na renovácií najviac podieľali Karol Slezák a František Počuch. V kanonickej vizitácii z roku 1847 je zaznamenané, že kaplnka má kapitál vo výške 50 zlatých. V jej veži sa dnes nachádza zvon s nápisom "Mors fvgat aeternvm anno 1803". Jeho hlas ešte v nedávnej minulosti odprevádzal zomrelých. Posledný raz sa na ňom zvonilo v septembri 1973 mŕtvemu Jozefovi Slezákovi.
