Obec Bohdanovce nad Trnavou
Bohdanovce nad Trnavou

Vítame Vás na stránke obce

Mapa webu RSS
Seniori
Vyhľadávanie

Farnosť Bohdanovce nad Trnavou

Duchovní otcovia farnosti

Náboženský život, spočívajúci na základoch učenia rímskokatolíckej cirkvi, zrejme vo farnosti nenarušil ani mohutný reformačný prúd, ktorý započal v druhej polovici 16. storočia. Ľud bol katolíckeho vyznania a takým zostal podnes. Slovo Božie sa kázalo v slovenčine, lebo etnikum bolo, aj je, slovenské.
Bohdanovskú farnosť tvorili filiálky: Šelpice, Podhajčany, Nemčín, Klčovany (od zriadenia Apoštolskej administratívy trnavskej v roku 1924 patria ako filiálka do farnosti Boleráz) a od polovice 17. stor. do roku 1711 sem patrili i Špačince.
O kňazoch, ktorí tu pôsobili v prvopočiatkoch existencie fary, dosiaľ nemáme dostatok spoľahlivých správ. Záznam z roku 1561 hovorí, že fara nebola obsadená. Sprievodným javom doby bol nedostatok duchovných. Stávalo sa, že farnosť nemala určitý čas kňaza, vtedy tu zastupoval niektorý z okolitých farárov. Nižšie sa vám pokúsime predstaviť zoznam pôsobiacich otcov našej farnosti:

  • Hieronym Jutroy (1562 - ?)
  • Valentín Dovorányi (1592 - 1613)
  • Matej Ripňanský (1613 - 1638)
  • Juraj Husár 1638 - (1651 ešte stále)
  • Mikuláš Černák (1671 - 1672)
  • Juraj Škerlic (1672 - 1675)
  • Ján Ignác Veselay (1675 - 1683 do 1684 správa administatívy)
  • Ján Kušnický (1684 - 1689
  • František Lušinský (1689 - 1691)
  • Jakub Bedič (1691 - 1694)
  • Juraj Janovič (1694 - 1696)
  • Martin Heršány (1696 - 1704)
  • Juraj Anton Banóczy (1704 - 1712)
  • František Pamár (1712 - 1713)
  • Juraj Balšánay (1713 - 1718)
  • Michal Zgurič (1718 - 1719)
  • Andrej Korompay (1719 - 1724)
  • Ján Jozef Kály (1724 - 1727)
  • Martin Hulík (1727 - 1728)
  • Jozef Mackovič (1728 - 1733)
  • Martin Mikšic (1733 - 1740)
  • Anton Palkovič (1740 - 1761)
  • Ján Valentovič (1761 - 1763)
  • Ján Klokner (1763 - 1780)
  • Imrich Slovák (1780 - 1811)
  • Ján Salava (1811 - 1813)
  • Juraj Heteš (1813 - 1830)
  • Leopold Grznárik (1830 - 1836)
  • Jozef Linek (1836 - 1843)
  • Ján Blaho  (1843 - 1881)
  • Mikuláš Kováč (1881 - 1921)
  • Jozef Sučan (1921 - 1939)
  • Vojtech Šulko (1939 - 1946)
  • František Nehnevaj (1946 - 1968)
  • Rudolf Grman (1968 - 1980)
  • Cyril Rakovický (1980 - 1985)
  • Jozef Labuda (1985 - 1989)
  • Viliam Arbet (1989 - 2001)
  • Vendelín Pleva (2001 - 2003)
  • Michal Strížinec (2003 - 2006)
  • František Mrkva (2006 - )

Farský kostol sv. Petra a Pavla

Odpoveď na otázku, kedy bola v Bohdanovciach vystavená prvá sakrálna stavba, nepoznáme. Podľa záznamov vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 tu existovala riadna fara. S prihliadnutím na husté osídlenie v období Veľkej Moravy a raného stredoveku treba počiatky stavby kostolíka hľadať v hlbšej minulosti, ako sú údaje decimátorov. Najstaršou stavebnou časťou kostola je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa bola orientovaná v smere východ-západ. Mala päť gotických okien. Zvonku ju podopierali štyri pultové piliere. Postavili ju z naplocho kladeného kameňa, zalievaného haseným vápnom. K svätyni bola r. 1397 pristavená kostolná loď. Vstupný portál bol prenesený do južného múra a slúžil do r. 1940 ako hlavný vchod. Osemboká veža bola vybudovaná v prvej polovici 16. storočia. Zakončovala ju medená prilbica. Svätyňu a loď prikrýval šindeľ. Následkom delostreleckej paľby v roku 1623 bol kostol veľmi poškodený. Patrón Ján Pálffy ho dal opraviť. Tri okná na sanktuáriu boli zamurované a dve zostávajúce zmenené na románske. Zničený gotický oltár nahradil barokový, ktorý existuje doteraz. Kanonická vizitácia z roku 1782 nám o oltároch bohdanovského kostola hovorí, že okrem hlavného, s obrazom sv. Petra a Pavla a sochami sv. Augustína a sv. Vojtecha, sú v kostole dva bočné oltáre. Prvý - Panny Márie s Ježiškom na rukách doplňovali sochy sv. Mikuláša, sv. Antona Paduánskeho a sv. Leonarda /hore na oltári/. Druhý bol zasvätený Panne Márie cellenskej /Mariazellskej/. Obohacovali ho sošky dvoch anjelov, sochy sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza. Prvý oltár konzekroval ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy, druhý Štefan Nagy, svätiaci biskup ostrihomský a tretí Anton Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Kostol mal 2 kalichy, 1 monštranciu, 1 cibórium, 1 strieborný kríž, 3 misály (1 pohrebný), 3 rituály atď. Vo veži sa nachádzali tri zvony. Posvätil ich Pavol Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Bohdanovské zvony za pôsobenia farára Jána Kloknera v roku 1764 nahradili novými. Tieto v roku 1773 znovu prelial trnavský zvonolejár Matej Orfandl. Dva z nich v marci 1916 zrekvirovali. Jeden vážil 235 kg, druhý 280 kg. V roku 1921, za účinkovania farára Mikuláša Kováča, boli nahradené novými. Aj dnes má zvonové stanovište tri zvony. Najväčší z nich je zasvätený patrónom kostola a je na ňom nápis:
NA ČESŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA OBETOVALI FARNÍCI BOGDÁNOVSKÍ A ŠELPICKÍ R. 1921.
Text na druhom zvone:
DAROVALI NA ČESŤ SVOJICH PATRÓNOV IGNÁC A ALŽBETA MIKLOŠOVIČ V BOGDÁNOVCIÁCH ZA PUSOBENIA FARÁRA MIKULÁŠA KOVÁCH.
Tretí zvon, tzv. umieráčik, nesie tieto slová:
MATHAEVS ORFANDL TYRNAVIAE FVDIT ME IN HONOREM S: MARIAE PRO ECCL. BOGDANOCZIENSI ANNO 1773.

Zvony (z roku 1921) zhotovila firma Maňousek a spol. v Brne. Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom, postaveným v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Podklenbená je pruskou krížovou klenbou. Loď bola zaklenbená v roku 1709. V roku 1894, pri príležitosti dvadsaťpäťročného jubilea kňažstva dekana-farára Mikuláša Kováča, kostol prešiel generálnou opravou. Bočné oltáre nahradili novými. Mariánsky ostal na pôvodnom mieste, zo sôch zostala len soška Panny Márie, ostatné boli nahradené sochami sv. Štefana a sv. Imricha. Druhý bočný oltár bol zmenený a zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Po bokoch holi umiestnené sochy sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho. Vtedy bolo zamurované i pastotórium, pripomínajúce pôvodný gotický sloh kostola.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Kaplnku dal postaviť v roku 1835 farár Ján Salava so základinou 20 zlatých, ktoré venoval miestny roľník Pavol Horváth. Pri stavbe sa použil materiál získaný z múru, ktorý sa odstraňoval pri rozširovaní cintorína. Kaplnka postupom času chátrala. Opravená bola v roku 1969. Z miestnych občanov sa na renovácií najviac podieľali Karol Slezák a František Počuch. V kanonickej vizitácii z roku 1847 je zaznamenané, že kaplnka má kapitál vo výške 50 zlatých. V jej veži sa dnes nachádza zvon s nápisom "Mors fvgat aeternvm anno 1803". Jeho hlas ešte v nedávnej minulosti odprevádzal zomrelých. Posledný raz sa na ňom zvonilo v septembri 1973 mŕtvemu Jozefovi Slezákovi.