Navigácia

Obsah

Farnosť Bohdanovce nad Trnavou

 

Duchovní otcovia farnosti
Náboženský život, spočívajúci na základoch učenia rímskokatolíckej cirkvi zrejme vo farnosti nenarušil ani mohutný reformačný prúd, ktorý započal v druhej polovici 16. storočia. Ľud bol katolíckeho vyznania a takým zostal podnes. Slovo Božie sa kázalo v slovenčine, lebo etnikum bolo aj je slovenské. Bohdanovskú farnosť tvorili filiálky: Šelpice, Podhajčany, Nemčín, Klčovany (od zriadenia Apoštolskej administratívy trnavskej r. 1924 patria ako filiálka do farnosti Boleráz) a od polovice 17. stor. do roku 1711 sem patrili i Špačince. O kňazoch, ktorí tu pôsobili v prvopočiatkoch existencie fary, dosiaľ nemáme dostatok spoľahlivých správ. Záznam z roku 1561 hovorí, že fara nebola obsadená. Sprievodným javom doby bol nedostatok duchovných. Stávalo sa, že farnosť nemala určitý čas kňaza, vtedy tu zastupoval niektorý z okolitých farárov. Nižšie sa vám pokúsime predstaviť zoznam pôsobiacich otcov našej farnosti:

  • Hieronym Jutroy (1562 - )

  • Valentín Dovorányi (1592 - 1613)

  • Matej Ripňanský (1613 - 1638)

  • Juraj Husár 1638 - (1651 ešte stále)

  • Mikuláš Černák (1671 - 1672)

  • Juraj Škerlic (1672 - 1675)

  • Ján Ignác Veselay (1675 - 1683 do 1684 správa administatívy)

  • Ján Kušnický (1684 - 1689

  • František Lušinský (1689 - 1691)

  • Jakub Bedič (1691 - 1694)

  • Juraj Janovič (1694 - 1696)

  • Martin Heršány (1696 - 1704)

  • Juraj Anton Banóczy (1704 - 1712)

  • František Pamár (1712 - 1713)

  • Juraj Balšánay (1713 - 1718)

  • Michal Zgurič (1718 - 1719)

  • Andrej Korompay (1719 - 1724)

  • Ján Jozef Kály (1724 - 1727)

  • Martin Hulík (1727 - 1728)

  • Jozef Mackovič (1728 - 1733)

  • Martin Mikšic (1733 - 1740)

  • Anton Palkovič (1740 - 1761)

  • Ján Valentovič (1761 - 1763)

  • Ján Klokner (1763 - 1780)

  • Imrich Slovák (1780 - 1811)

  • Ján Salava (1811 - 1813)

  • Juraj Heteš (1813 - 1830)

  • Leopold Grznárik (1830 - 1836)

  • Jozef Linek (1836 - 1843)

  • Ján Blaho  (1843 - 1881)

  • Mikuláš Kováč (1881 - 1921)

  • Jozef Sučan (1921 - 1939)

  • Vojtech Šulko (1939 - 1946)

  • František Nehnevaj (1946 - 1968)

  • Rudolf Grman (1968 - 1980)

  • Cyril Rakovický (1980 - 1985)

  • Jozef Labuda (1985 - 1989)

  • Viliam Arbet (1989 - 2001)

  • Vendelín Pleva (2001 - 2003v

  • Michal Strížinec (2003 - 2006)

  • František Mrkva (2006 - )

Farský kostol sv. Petra a Pavla
Odpoveď na otázku, kedy bola v Bohdanovciach vystavená prvá sakrálna stavba, nepoznáme. Podľa záznamov vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 tu existovala riadna fara. S prihliadnutím na husté osídlenie v období Veľkej Moravy a raného stredoveku treba počiatky stavby kostolíka hľadať v hlbšej minulosti, ako sú údaje decimátorov. Najstaršou stavebnou časťou kostola je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa bola orientovaná v smere východ-západ. Mala päť gotických okien. Zvonku ju podopierali štyri pultové piliere. Postavili ju z naplocho kladeného kameňa, zalievaného haseným vápnom. K svätyni bola r. 1397 pristavená kostolná loď. Vstupný portál bol prenesený do južného múra a slúžil do r. 1940 ako hlavný vchod. Osemboká veža bola vybudovaná v prvej polovici 16. storočia. Zakončovala ju medená prilbica. Svätyňu a loď prikrýval šindeľ. Následkom delostreleckej paľby r. 1623 bol kostol veľmi poškodený. Patrón Ján Pálffy ho dal opraviť. Tri okná na sanktuáriu boli zamurované a dve zostávajúce zmenené na románske. Zničený gotický oltár nahradil barokový, ktorý existuje doteraz. Kanonická vizitácia z r. 1782 nám o oltároch bohdanovského kostola hovorí, že okrem hlavného, s obrazom sv. Petra a Pavla a sochami sv. Augustína a sv. Vojtecha, sú v kostole dva bočné oltáre. Prvý - Panny Márie s Ježiškom na rukách doplňovali sochy sv. Mikuláša, sv. Antona Paduánskeho a sv. Leonarda /hore na oltári/. Druhý bol zasvätený Panne Márie cellenskej /Mariazellskej/. Obohacovali ho sošky dvoch anjelov, sochy sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza. Prvý oltár konzekroval ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy, druhý Štefan Nagy, svätiaci biskup ostrihomský a tretí Anton Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Kostol mal 2 kalichy, 1 monštranciu, 1 cibórium, 1 strieborný kríž, 3 misály (1 pohrebný), 3 rituály atď. Vo veži sa nachádzali tri zvony. Posvätil ich Pavol_Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Bohdanovské zvony za pôsobenia farára Jána Kloknera r. 1764 nahradili novými. Tieto r. 1773 znovu prelial trnavský zvonolejár Malej Orfandl. Dva z nich v marci 1916 zrekvirovali. Jeden vážil 235 kg, druhý 280 kg. Roku 1921 za účinkovania farára Mikuláša Kováča boli nahradené novými. Aj dnes má zvonové stanovište tri zvony. Najväčší z nich je zasvätený patrónom kostola a je na ňom nápis:
NA ČESŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA OBETOVALI FARNÍCI BOGDÁNOVSKÍ A ŠELPICKÍ R. 1921.
Text na druhom zvone:
DAROVALI NA ČESŤ SVOJICH PATRÓNOV IGNÁC A ALŽBETA MIKLOŠOVIČ V BOGDÁNOVCIÁCH ZA PUSOBENIA FARÁRA MIKULÁŠA KOVÁCH.
Tretí zvon, tzv. umieráčik, nesie tieto slová:
MATHAEVS ORFANDL TYRNAVIAE FVDIT ME IN HONOREM S: MARIAE PRO ECCL. BOGDANOCZIENSI ANNO 1773.

Zvony (z r. 1921) zhotovila firma Maňousek a spol. v Brne. Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom, postaveným v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Podklenbená je pruskou krížovou klenbou. Loď bola zaklenbená r. 1709. Roku 1894, pri príležitosti dvadsaťpäťročného jubilea kňažstva dekana-farára Mikuláša Kováča, kostol prešiel generálnou opravou. Bočné oltáre nahradili novými. Mariánsky ostal na pôvodnom mieste, zo sôch zostala len soška Panny Márie, ostatné boli nahradené sochami sv. Štefana a sv. Imricha. Druhý bočný oltár bol zmenený a zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Po bokoch holi umiestnené sochy sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho. Vtedy bolo zamurované i pastotórium, pripomínajúce pôvodný gotický sloh kostola.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Kaplnku dal postaviť v roku 1835 farár Ján Salava so základinou 20 zlatých, ktoré venoval miestny roľník Pavol Horváth. Pri stavbe sa použil materiál získaný z múru, ktorý sa odstraňoval pri rozširovaní cintorína. Kaplnka postupom času chátrala. Opravená bola r. 1969. Z miestnych občanov sa na renovácií najviac podieľali Karol Slezák a František Počuch. V kanonickej vizitácie z r. 1847 je zaznamenané, že kaplnka má kapitál vo výške 50 zlatých. V jej veži sa dnes nachádza zvon s nápisom "Mors fvgat aeternvm anno 1803". Jeho hlas ešte v nedávnej minulosti odprevádzal zomrelých. Posledný raz sa na ňom zvonilo v septembri 1973, mŕtvemu Jozefovi Slezákovi.